Portfolio
Kontakt
se zaobírá grafickým designem a DTP, návrhu loga přes tvorbu korporátního designu až po produkci marketingových materiálů, video spotů, bannerů, e-mailingů a mnoha dalších formátů., video spotů, bannerů, e-mailingů a mnoho dalšího.
Základ sady tvoří pět medailí zušlechtěných ryzím zlatem. Uložíte-li medaile do secesního zakladače, vznikne nápis M*U*C*H*A. Medaile s písmeny M, C, H a A představují Muchovy díla Lilie, Kosatec, Karafiát a Růže z roku 1898. Medaile s písmenem C představuje obraz Jaro z roku 1896. Ten patří do kolekce Čtyři roční doby (Jaro Léto, Podzim, Zima). Právě panó Čtyři roční doby bylo úplně první sérií, která odrážela secesní styl, jehož předním představitelem byl právě Alfons Mucha. Detaily autorského zpracování žen v „Mucha“ stylu dokonale vyniknou díky netradičnímu průměru 50 mm a nejvyšší kvalitě ražby. Společný revers vyobrazuje českého lva, tak jak jej navrhl sám Alfons Mucha pro stokorunovou bankovku, nápis REPUBLIKA ČESKOSLOVENSKÁ a celé jméno umělce.
Slovenskí egyptológovia ukázali v 3D modeli ako vyzeralo staroveké osídlenie v Egypte pred 3 500 rokmi!
Nadácia Aigyptos sa už viac ako desaťročie podieľa na podpore výskumu slovenských egyptológov na archeologickej lokalite Tell el-Retábí. Najzaujímavejšie výsledky tohto výskumu sa teraz rozhodla prezentovať prostredníctvom digitálneho 3D modelu a vizualizácie. V takmer štvorminútovej animácii je zachytený vývoj tejto lokality najmä v turbulentnom období od Druhého prechodného obdobia až do nasledujúcej Novej ríše (cca. 17. až 12. stor. pred n.l.), ktoré vykazuje zaujímavé paralely aj pre súčasnosť – Tell el-Retábí zažila spoločenské krízy, klimatické zmeny aj migrácie obyvateľstva. Vizualizácia celkového vzhľadu staroegyptskej lokality Tell el-Retábí je spracovaná na základe dosiaľ zdokumentovaných nálezov architektúry a jej vývoja – od obyčajných domov až po faraónsku pevnosť. 3D rekonštrukcia a vizualizácia bola spracovaná aj vďaka finančnému príspevku Nadácie ESET. Animáciu spracovalo štúdio Dwarf Digital.
Slovenskí egyptológovia, archeológovia a ďalší odborníci sa podieľajú na interdisciplinárnom výskume lokality Tell el-Retábí v Egypte už od roku 2007. Od roku 2013 prebieha spoločný poľsko-slovenský archeologický výskum v spolupráci Nadácie Aigyptos a Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied za slovenskú stranu a Archeologického ústavu Varšavskej univerzity a Poľského centra stredomorskej archeológie za poľskú stranu.
Archeologická lokalita Tell el-Retábí sa nachádza v severovýchodnej časti Egypta, vo Wádí (arab. údolí) Tumilát, medzi dnešnými mestami Zagazig (staroveký Bubastis) a Ismaílía, cca. 100 km východne od Káhiry. V staroveku ležalo Tell el-Retábí na strategickom mieste. Wádí Tumilát chránilo pred útočníkmi prístup k najstarším staroegyptským centrám – Memfide a Heliopolu. Prechádzali ním obchodné karavány, beduíni, ako aj egyptské vojenské oddiely v rámci početných výprav do Syropalestíny. Obývané bolo aj ázijským obyvateľstvom, tzv. Hyksósmi, ktorí dokonca v Druhom prechodnom období (17.-16. stor. pred n.l.) ovládli veľkú časť krajiny. Najnovšie nálezy napovedajú, že na histórii osídlenia Tell el-Retábí mali záhadní Hyksósi významný podiel.
Po porážke Hyksósov a v období Novej ríše (16.-11. stor. pred n.l.) tu vzniklo staroegyptské sídlo, zapojené do diania v tejto časti krajiny i v zahraničí. V závere tohto obdobia tu faraóni Ramesse II, Merenptah a Ramesse III dali vybudovať monumentálne vojenské pevnosti, ktoré chránili Egypt pred útokmi tzv. morských národov. Podľa nálezov kamenných blokov s reliéfnou výzdobou je možné predpokladať, že v pevnostiach existoval chrám boha Atuma.
Počas desiatich rokov archeologického výskumu bolo na lokalite objavených viacero jedinečných stavieb z cca 17. až 12. stor. pred n.l.– murované hyksóske hroby, budovy, obydlia, dielne, pevnosť s hradbami a monumentálnou bránou (migdolom), ubikáciami vojakov. Nechýbajú však ani neskoršie pamiatky – budovy, stajne, či bloky z chrámu z 11. – 7. stor. pred n.l. Lokalita bola intenzívne osídlená minimálne do obdobia rímskej nadvlády v Egypte okolo prelomu letopočtov.
Slovenskí egyptológovia ukázali v 3D modeli ako vyzeralo staroveké osídlenie v Egypte pred 3 500 rokmi!
(Bratislava, 6.5.2019) Nadácia Aigyptos sa už viac ako desaťročie podieľa na podpore výskumu slovenských egyptológov na archeologickej lokalite Tell el-Retábí. Najzaujímavejšie výsledky tohto výskumu sa teraz rozhodla prezentovať prostredníctvom digitálneho 3D modelu a vizualizácie. V takmer štvorminútovej animácii je zachytený vývoj tejto lokality najmä v turbulentnom období od Druhého prechodného obdobia až do nasledujúcej Novej ríše (cca. 17. až 12. stor. pred n.l.), ktoré vykazuje zaujímavé paralely aj pre súčasnosť – Tell el-Retábí zažila spoločenské krízy, klimatické zmeny aj migrácie obyvateľstva. Vizualizácia celkového vzhľadu staroegyptskej lokality Tell el-Retábí je spracovaná na základe dosiaľ zdokumentovaných nálezov architektúry a jej vývoja – od obyčajných domov až po faraónsku pevnosť. 3D rekonštrukcia a vizualizácia bola spracovaná aj vďaka finančnému príspevku Nadácie ESET. Animáciu spracovalo štúdio Dwarf Digital.
Slovenskí egyptológovia, archeológovia a ďalší odborníci sa podieľajú na interdisciplinárnom výskume lokality Tell el-Retábí v Egypte už od roku 2007. Od roku 2013 prebieha spoločný poľsko-slovenský archeologický výskum v spolupráci Nadácie Aigyptos a Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied za slovenskú stranu a Archeologického ústavu Varšavskej univerzity a Poľského centra stredomorskej archeológie za poľskú stranu.
Archeologická lokalita Tell el-Retábí sa nachádza v severovýchodnej časti Egypta, vo Wádí (arab. údolí) Tumilát, medzi dnešnými mestami Zagazig (staroveký Bubastis) a Ismaílía, cca. 100 km východne od Káhiry. V staroveku ležalo Tell el-Retábí na strategickom mieste. Wádí Tumilát chránilo pred útočníkmi prístup k najstarším staroegyptským centrám – Memfide a Heliopolu. Prechádzali ním obchodné karavány, beduíni, ako aj egyptské vojenské oddiely v rámci početných výprav do Syropalestíny. Obývané bolo aj ázijským obyvateľstvom, tzv. Hyksósmi, ktorí dokonca v Druhom prechodnom období (17.-16. stor. pred n.l.) ovládli veľkú časť krajiny. Najnovšie nálezy napovedajú, že na histórii osídlenia Tell el-Retábí mali záhadní Hyksósi významný podiel.
Po porážke Hyksósov a v období Novej ríše (16.-11. stor. pred n.l.) tu vzniklo staroegyptské sídlo, zapojené do diania v tejto časti krajiny i v zahraničí. V závere tohto obdobia tu faraóni Ramesse II, Merenptah a Ramesse III dali vybudovať monumentálne vojenské pevnosti, ktoré chránili Egypt pred útokmi tzv. morských národov. Podľa nálezov kamenných blokov s reliéfnou výzdobou je možné predpokladať, že v pevnostiach existoval chrám boha Atuma.
Počas desiatich rokov archeologického výskumu bolo na lokalite objavených viacero jedinečných stavieb z cca 17. až 12. stor. pred n.l.– murované hyksóske hroby, budovy, obydlia, dielne, pevnosť s hradbami a monumentálnou bránou (migdolom), ubikáciami vojakov. Nechýbajú však ani neskoršie pamiatky – budovy, stajne, či bloky z chrámu z 11. – 7. stor. pred n.l. Lokalita bola intenzívne osídlená minimálne do obdobia rímskej nadvlády v Egypte okolo prelomu letopočtov.
Nálezy mincí na Slovensku
Šperky ako objekt archeologického výskumu Keltov.
Pred časom sme v spolupráci s Daniel Svihalek, pracovali na vizualizáciách rímskych stavieb/kúpeľov ktoré pochádzajú z územia Slovenska 😊 tu je ochutnávka vizualizácií pripárovaných pre jeho diplomovú prácu. Dúfam že to nezostane „len“ pri diplomovke 😊
Holásky sú bývalá obec, dnes mestská štvrť Brna – Tuřany, ktorá sa preslávila objavom veľkých veľmožských mohýl tzv. horákovskej kultúry z doby halštatskej. Táto kultúra predstavuje plynulý vývoj od konca doby bronzovej, cez dobu halštatskú až do začiatku doby laténskej (časovo ide o koniec 8. storočia až začiatok 4. storočia pnl.) Kultúru rozpoznávame na území južnej Moravy, kde je považovaná za priameho pokračovateľa podolskej kultúry (neskorá doba bronzová, súčasť okruhu kultúr strednodunajských popolnicových polí). Hrobové celky z Brna-Holások sú unikátne a svojim bohatstvom sa zaraďujú k pohrebným celkom najvyššej spoločenskej vrstvy spomenutej horákovskej kultúry.
Samotná lokalita leží na bývalých poliach v takzvanej „Krumlové čtvrti“. Veľmožské mohyly z halštatského obdobia tu boli objavené v 20. rokoch 20. storočia. Prvá mohyla sa na poli javila ako veľký kopec tvorený černozemou, o ktorom sa obyvatelia obce mylne domnievali, že pochádza z obdobia napoleonských vojen. Archeológ Ladislav Červinka bol na miesto upozornený v roku 1925. Po obhliadke objektu v ňom rozpoznal pravekú mohylu, ktorá ako následne zistil nebola osamotená. V jej okolí objavil ešte ďalšie dve. Napriek tomu, že boli mohyly poničené orbou, násyp prvej z nich dosahoval v 20. rokoch šírku až 70 metrov. Pôvodne boli mohyly pravdepodobne vyššie a menej roztiahnuté do šírky. Po týchto prvotných zisteniach bol zahájený výskum a objavené počas neho v 2 mohylách 2 hrobové komory z dubového dreva s rozmermi 5,25 x 5,30 m a 5 x 5 m. Tretia mohyla bola skúmaná až o niekoľko rokov neskôr.
Spolu s Dwarf Digital Archeology a s výdatnou pomocou archeologa Martin Golec a študentky archeológie Zuzana LadyManiac Mírová, sme sa pokúsili zrekonštruovať možný vzhľad mohyly číslo 2. Komora tejto mohyly bola orientovaná v osi sever – juh a mala podobné rozmery ako prvá mohyla. Vzdialená bola od nej cca 25 metrov. V čase výskumu bola mohyla vysoká asi 1 meter a pohrebná komora zahĺbená 1 meter pod úroveň terénu. Pri západnej stene komory ležala kostra muža. Podľa hrobovej výbavy išlo o bojovníka. Hlavu mal situovanú na sever, zachovala sa lebka, nad ktorou boli zostavené 4 bronzové krúžky. Po pravom boku ležali 2 železné kopie, po ľavom dve bronzové vytepávané misy s perličkovito vybíjaným okrajom. Za nimi tri unikátne železné ražne, ktoré zrejme poukazujú na etruské vplyvy v horákovskej kultúre. V juhovýchodnom rohu sa nachádzali keramické nádoby a bronzová naberačka.
Podľa analógií z iných veľmožských hrobov z obdobia halštatu predpokladáme, že mŕtvy zrejme ležal na drevenom lôžku a mal v hrobovej komore aj väčšie množstvo zásob a jedla, čo súviselo zrejme s predstavami o posmrtné hostině nebožtíků v záhrobí.
Knížka představuje vizuální 3D rekonstrukce zajímavých archeologických projektů, které jsme zpracovali za rok 2017. Oživené obrázky, které byly vytvořené podle poznatků z archeologických výzkumů doprovázejí zajímavý text o samotných objevech.
Bojná je nepochybne najznámejšie slovanské hradisko na Slovensku. Mimoriadnymi nálezmi, ako najstarší zvon v strednej Európe, pozlátené plakety z prenosného oltára, či výborne zachovaná helma z 9. storočia zosadila z piedestálu všetky dovtedy známe hradiská u nás, či už Pobedim, Ducové, alebo nespočet ďalších.
S možnosťou vytvoriť jeho 3D vizualizáciu sme sa pohrávali už dlhšie. Keď nás na jar oslovil pán starosta Bojnej Jozef Stankovský s nesmelou otázkou, či by sme to neskúsili, neváhali sme ani sekundu. Rozhodnutie, že do toho ideme padlo veľmi rýchlo.
Od začiatku sme si dali za cieľ, vytvoriť čo najprecíznejšiu 3D vizualizáciu slovanského hradiska, ktorá bude zároveň pastvou pre oči, ktorá dokáže aj laikom čo najlepšie ukázať vzhľad hradiska v 9. storočí, ale zároveň sa bude držať čo najvernejšie archeologických podkladov. Pôdorys hradiska, presné miesta, kde boli dokumentované obytné domy, opevnenie, či bránu, sme konzultovali s pracovníkom AU SAV Zbygnievom Robakom, aby boli čo najvernejšie.
Keďže sme hradisku chceli vdýchnuť život, aby to nebolo iba mesto duchov, vytvorili sme originálne postavy obyvateľov hradiska, pričom za modely nám slúžili skupiny oživovania slovanskej histórie, ako Slavibor, či Velkomoravané a dubingom ich oživili naši priatelia. O vytvorenie originálnych postáv sa postaral nový člen nášho tímu – nadaný Alexander Filip. Vďaka tomu sa môžeme aj v budúcnosti tešiť na to, že naše modely hradov či hradísk ožijú čulým životom. Sprievodné slovo k videu pre nás nahovoril pán Ján Haruštiak, riaditeľ Divadla pod Balkónom, z Banskej Bystrice.
Toto všetko sme zmiešali do funkčného koktailu, ktorý predstavuje v skutku úžasný vizuálny a zvukový zážitok. Preneste sa teda spolu s nami do 9. storočia, kedy v Nitrianskom kniežatstve vládol kráľ Svätopluk, naši predkovia mali silnú armádu, mocné hradiská a z iných častí Európy k nám začínalo prenikať nové náboženstvo, ktoré začalo postupne vytláčať starých Bohov…
Design časopisu
Vytváříme 3D modely podle archeologických situací získaných z výzkumu. Modelujeme jak jednotlivé artefakty, tak i celé sídliště nebo hradiska. Využíváme technologii fotogrametrie, lidar a další. Detail modelu závisí na vašich požadavcích. Můžeme vytvořit pro prezentaci hrubý model, ale také jeho detailní realistickou podobu.
Kopletní design pro fitko
English subtitles included.
Bojná je nepochybne najznámejšie slovanské hradisko na Slovensku. Mimoriadnymi nálezmi, ako najstarší zvon v strednej Európe, pozlátené plakety z prenosného oltára, či výborne zachovaná helma z 9. storočia zosadila z piedestálu všetky dovtedy známe hradiská u nás, či už Pobedim, Ducové, alebo nespočet ďalších.
S možnosťou vytvoriť jeho 3D vizualizáciu sme sa pohrávali už dlhšie. Keď nás na jar oslovil pán starosta Bojnej Jozef Stankovský s nesmelou otázkou, či by sme to neskúsili, neváhali sme ani sekundu. Rozhodnutie, že do toho ideme padlo veľmi rýchlo.
Od začiatku sme si dali za cieľ, vytvoriť čo najprecíznejšiu 3D vizualizáciu slovanského hradiska, ktorá bude zároveň pastvou pre oči, ktorá dokáže aj laikom čo najlepšie ukázať vzhľad hradiska v 9. storočí, ale zároveň sa bude držať čo najvernejšie archeologických podkladov. Pôdorys hradiska, presné miesta, kde boli dokumentované obytné domy, opevnenie, či bránu, sme konzultovali s pracovníkom AU SAV Zbygnievom Robakom, aby boli čo najvernejšie.
Keďže sme hradisku chceli vdýchnuť život, aby to nebolo iba mesto duchov, vytvorili sme originálne postavy obyvateľov hradiska, pričom za modely nám slúžili skupiny oživovania slovanskej histórie, ako Slavibor, či Velkomoravané a dubingom ich oživili naši priatelia. O vytvorenie originálnych postáv sa postaral nový člen nášho tímu – nadaný Alexander Filip. Vďaka tomu sa môžeme aj v budúcnosti tešiť na to, že naše modely hradov či hradísk ožijú čulým životom. Sprievodné slovo k videu pre nás nahovoril pán Ján Haruštiak, riaditeľ Divadla pod Balkónom, z Banskej Bystrice.
Toto všetko sme zmiešali do funkčného koktailu, ktorý predstavuje v skutku úžasný vizuálny a zvukový zážitok. Preneste sa teda spolu s nami do 9. storočia, kedy v Nitrianskom kniežatstve vládol kráľ Svätopluk, naši predkovia mali silnú armádu, mocné hradiská a z iných častí Európy k nám začínalo prenikať nové náboženstvo, ktoré začalo postupne vytláčať starých Bohov…
V spolupráci s Mária Maňa Takáčová, študentkou Katedra muzeológie FF UKF Nitra sme vytvorili 3d rekonštrukciu Hričovského hradu. Bohužiaľ sme nemali k dispozícii lidar, tak berte model terénu ako približný, Stavba samotná korešponduje pôdorys hradu a detaily sú spracované podľa archeologických poznatkov z výskumu hradu.
Zrúcanina hradu Hričov sa týči na na výraznom skalnom brale, ktoré je viditeľné aj z diaľnice, vedúcej z Považskej Bystrice do Žiliny. Hradné bralo je jedným z výbežkov Súľovských skál, pričom vytvorilo takmer nedobytnú polohu, chránenú z veľkej časti vysokými a strmými skalnými stenami, predstavujúcimi pre útočníkov ťažko riešiteľný problém. Názov Hričov je odvodený od slova Grič (znamenajúceho kopec, skala, skalnatý). Rovnaký význam má slovo grič aj v srbochorváčtine. Na Slovensku sa toto slovo vyskytuje od najstarších čias. Ako miestny názov sa použil pri prvej písomnej zmienke, vo formáte „castrum Hrichov“ (1265, resp. táto listina odkazuje na rok 1254).
Hradné bralo bolo osídlené už v období púchovskej kultúry a neskôr zrejme aj Slovanmi, o čom svedčia najmä nálezy keramiky z uvedených období. Kamenný hrad na mieste skoršieho, zrejme dreveného hradiska vznikol zrejme v 13. storočí, pričom historici predpokladajú, že ako jeden z mála uhorských hradov bol postavený ešte pred vpádom Tatárov z rokov 1241/1242. V roku 1265 už je zachytená už vyššie spomenutá donačná listina Belu IV., ktorý v nej hrad daroval Mikulášovi, synovi Pavla z rodu Bejč. Neskôr hrad nadobudli Balašovci, za ktorých vlastníctva sa dostal do moci Matúša Čáka Trenčianskeho. Po smrti Matúša sa na krátko hrad vrátil rodu Balašovcov, aby ho následne v druhej polovici 14. storočia opätovne získal kráľ.
Ten dal pôvodný hrad zásadným spôsobom prebudovať, kedy k palácu, týčiacemu sa na najvyššej časti skalného brala, pristavili predhradie s baštou. Kráľ Žigmund Luxemburgský hrad daroval svojej manželke Barbore, ktorá ho nechala opraviť. Následne však padol do rúk husitského kapitána Mikuláša Švidrigala. Neskôr bol hrad dobytý späť a v neskoršom období ho kráľ Matej Korvín daroval Blažejovi Podmanickému. Jeho potomok, známy lúpežný rytier Rafael Podmanický viedol o hrad ozbrojené boje, ale tiež „boj“ na poli právnom, čo viedlo nakoniec až k tomu, že sa mu podarilo na základe archívnych listín preukázať, že hrad patrí rodu Podmanických.
Zrejme v tomto období došlo k postaveniu palácových budov v priestore predhradia a vznikol tiež úzky koridor, zasekaný do skaly a zakončený vežou, ktorý predstavoval dobrú ochranu prístupovej cesty na hrad. Po spomenutej zástavbe pôvodného predhradia vzniklo nové predhradie, a to na rovinatej ploche pred bránou. Toto bolo zrejme chránené drevenou palisádou. Uvedené obdobie predstavuje dobu najväčšieho rozkvetu hradu. Neskôr, v 17. storočí, kedy sa hrad stal majetkom Thurzovcov, začal postupne upadať a centrum panstva bolo presunuté do Bytče. Definitívny koniec hradu spôsobili vojaci Štefana Bočkaja, ktorí hrad vyrabovali a zničili.